Authors:
Viola Priesemann,
Melanie Brinkmann,
Sandra Ciesek,
Sarah Cuschieri,
Thomas Czypionka,
Giulia Giordano,
Deepti Gurdasani,
Claudia Hanson,
Niel Hens,
Emil Iftekhar,
Michelle Kelly-Irving,
Peter Klimek,
Mirjam Kretzschmar,
Andreas Peichl,
Matjaž Perc,
Francesco Sannino,
Eva Schernhammer,
Alexander Schmidt,
Anthony Staines,
Ewa Szczurek
Pandémia SARS-CoV-2
spôsobuje v celej Európe nadmernú úmrtnosť, zaťažuje tak spoločnosť,
zdravotné systémy a poškodzuje ekonomiku. Európske vlády sa musia spojiť a vytvoriť
spoločnú stratégiu, ktorá pomôže pri zvládaní pandémie. Najnovšie poznatky
ukazujú, že nielen verejné zdravie, ale aj spoločnosť a ekonomika majú benefity
z nízkeho počtu prípadov COVID-19.
Vakcíny pomôžu pri kontrole vírusu, ale až koncom roka 2021. Ak nebudeme konať
hneď, môžeme očakávať ďalšie vlny prípadov s následnými poškodzovaním úrovne
zdravia obyvateľstva, negatívnym dopadom na spoločnosť, pracovné miesta a
ekonomiku. Vzhľadom na otvorené hranice v rámci Európy, nie je možné očakávať, aby jeden štát udržal nízky počet prípadov COVID-19, pokiaľ bude konať izolovane od zvyšku Európy. Spoločné kroky a
spoločné ciele medzi európskymi krajinami
sú preto nevyhnutné. Vzhľadom na to požadujeme dôraznú, koordinovanú európsku
stratégiu a jasne zadefinované strednodobé a dlhodobé ciele.
Spoločným celoeurópskym
cieľom by malo byť dosiahnutie a udržanie malého počtu prípadov, pretože:
Menej ľudí zomrie
alebo bude trpieť dlhodobými následkami COVID-19. Navyše nebude nutné
presmerovať zdravotnícke zdroje od iných, necovidových pacientov.
Ekonomický dopad COVID-19 je v priamej korelácii s výskytom
vírusu v populácii. Ekonomiky sa môžu rýchlo zotaviť akonáhle sa vírus
v populácii výrazne zníži alebo eradikuje (ako v napr. Číne a Austrálii).
Ekonomické náklady spojené s lockdownom naopak rastú úmerne s dĺžkou jeho
trvania
1.
Uvoľňovanie opatrení pri väčšom výskyte prípadov je krátkozraká
stratégia, ktorá povedie k ďalšej vlne, a teda k vyšším nákladom pre celú
spoločnosť. Testovacie a trasovacie kapacity sú obmedzené: iba pri dostatočne
nízkom počte prípadov môže stratégia testovania-trasovania-izolácie-podpory
(TTIS=test-trace-isolate-support) rýchlo a efektívne pomôcť pri zmierňovaní
šírenia
2,3. Preto postačujú miernejšie a cielenejšie fyzické dištančné opatrenia
a školy a podniky môžu zostať otvorené.
Pri prevalencii 300
nových prípadov na milión ľudí za deň, 10 kontaktov na prípad a 10-dňovou
karanténou by museli byť v karanténe 3% populácie. To by malo za následok
výrazné zníženie počtu pracovných síl.
Veľké zaťaženie z
hľadiska chorobnosti a úmrtnosti, prejavujúce sa aj v súčasnej nadmernej
úmrtnosti, a neisté trvanie imunity by mali od tohto prístupu silne odradiť.
Ak je počet prípadov nízky, nie sú potrebné rýchle zmeny na celoštátnej
politickej úrovni. Týmto sa znižuje dopad na ekonomiku a duševné zdravie. Ak
však počet prípadov nekontrolovane stúpne, musia sa prijať rázne preventívne opatrenia na ich
opätovné zníženie - a čím skôr, tým lepšie
5,6,7.
Pre lepšie
zvládnutie pandémie COVID-19 navrhujeme stratégiu s tromi základnými bodmi:
- Dosiahnutie
nízkeho počtu prípadov.
- Zamerajte sa
na cieľ 10 alebo menej nových COVID-19 prípadov na milión ľudí za deň. Tento
cieľ sa už dosiahol v mnohých krajinách a v celej Európe je nutné, aby sa tento
cieľ dosiahol opätovne najneskôr na jar.
- Ak chcete
rýchlo znížiť počet prípadov, urobte rázne kroky. Ukázalo sa, že sú účinné
intervencie, ktoré vyvážia rýchle dosiahnutie nízkych počtov prípadov s
negatívnym dopadom intervencií na duševné zdravie a ekonomiku.
- Aby sa
zabránilo vzájomnému prenášaniu infekcie SARS-CoV-2 medzi európskymi krajinami,
malo by sa zníženie zosynchronizovať vo všetkých európskych krajinách a malo by
sa s ním začať čo najskôr. Táto synchronizácia umožní, aby európske hranice
zostali otvorené.
- Udržiavanie nízkeho počtu
prípadov.
- Pri nízkom
počte prípadov môžu byť obmedzenia zmiernené, malo by sa to však starostlivo
sledovať. Cielené opatrenia ako je nosenie rúšok, hygiena, obmedzenie kontaktov
a TTIS, budú zavádzané v závislosti od situácie tj. ich posilňovanie prípadne
uvoľňovanie.
- Aj keď je
počet prípadov nízky, mala by existovať stratégia monitorovacieho testovania
(minimálne 300 testov na milión ľudí za deň), ktorá by pokrývala
najdôležitejšie rizikové skupiny obyvateľstva, aby bolo možné včas zistiť
nárast počtu prípadov.
- Lokálne
ohniská si vyžadujú rýchlu a dôslednú reakciu, vrátane cestovných obmedzení,
cieleného testovania a prípadne regionálnych výluk, aby sa dosiahlo rýchle
zníženie prevalencie.
- Vypracovanie
dlhodobej spoločnej stratégie.
Je nutné vypracovať previazané regionálne a národné akčné plány, ako aj
ciele na európskej úrovni, v závislosti od prevalencie COVID-19. Vypracovať
stratégiu na elimináciu, skríning, očkovanie, ochranu osôb s vysokým rizikom a
podporu osôb najviac postihnutých pandémiou COVID-19 8.
Je nevyhnutné jasne komunikovať výhody nízkeho výskytu
SARS-CoV-2. Úspešnosť týchto opatrení rozhodujúcim spôsobom závisí od spolupráce
verejnosti. Pokiaľ budú ekonomické a sociálne výhody pri znižovaní počtu
prípadov verejnosti jasne interpretované, výrazne to podporí ich spoluprácu.
Kontrola COVID-19 bude
jednoduchšia: v blízkej budúcnosti bude kontrola SARS-CoV-2 ďalej uľahčená zvýšenou
imunizáciou, ďalším testovaním a zlepšeným porozumením stratégie zmierňovania
dopadu COVID-19.
Žiadame vlády v
celej Európe, aby sa dohodli na jasne formulovaných spoločných cieľoch,
koordinovali svoje úsilie, vyvinuli regionálne prispôsobené stratégie na
dosiahnutie cieľov, a tým koordinovane spolupracovali na dosiahnutí nízkeho
počtu prípadov SARS-CoV-2.